Krivka nasýtenia

Krivka nasýtenia (φ = 100 %, tiež medza nasýtenia) je hranica Mollierovho h–x diagramu. Každý bod na krivke predstavuje vzduch nasýtený vodnou parou pri danej teplote — vzduch nemôže pri danej teplote pojať viac vlhkosti.

Fyzikálna podstata

Vzduch je nasýtený, keď parciálny tlak vodnej pary pwp_w dosiahne tlak sýtej pary pwsp_{ws} pri danej teplote:

φ=pwpws=1(100 %)\varphi = \frac{p_w}{p_{ws}} = 1 \quad (100\ \%)

Tlak sýtej pary rastie strmo s teplotou (približne exponenciálne podľa Clausiovej-Clapeyronovej rovnice) — preto má krivka nasýtenia charakteristický tvar.

Oblasti diagramu

OblasťStav
Nad krivkou nasýteniaReálne nenasýtené stavy vzduchu (φ < 100 %)
Krivka nasýteniaφ = 100 %, vzduch nasýtený
Pod krivkou (hmlová oblasť)Nestabilný stav — prebytok vlhkosti kondenzuje

Rosný bod a krivka nasýtenia

Rosný bod ľubovoľného stavu vzduchu leží vždy na krivke nasýtenia — je to priesečník zvislej priamky (konštantné xx) s krivkou φ = 100 %.

Procesy končiace na krivke nasýtenia

  • Adiabatické zvlhčovanie (evaporačné chladenie) — sleduje izoentalpu a môže dôjsť až na krivku nasýtenia
  • Chladenie s odvlhčením — chladič ochladzuje vzduch pod rosný bod; stav dosiahne krivku nasýtenia a ďalej sa pohybuje pozdĺž nej (smerom k teplote povrchu chladiča, ADP), prebytok vlhkosti odteká ako kondenzát
  • Parný zvlhčovač na 100 % — vzduch môže dosiahnuť krivku nasýtenia pri izotermnom zvlhčovaní (pridaní sýtej pary)

Časté otázky

Čo je krivka nasýtenia v Mollierovom diagrame?

Krivka nasýtenia (φ = 100 %) tvorí hranicu Mollierovho diagramu. Body na krivke zodpovedajú nasýteným stavom vzduchu — vzduch obsahuje maximálne možné množstvo vodnej pary pri danej teplote. Pod krivkou (v hmlovej oblasti) dochádza ku kondenzácii.

Čo sa stane, keď vzduch prekročí krivku nasýtenia?

Vzduch nemôže v rovnováhe zotrvať v stave za krivkou nasýtenia (v hmlovej oblasti pod ňou). Pri prechode dôjde ku kondenzácii vodnej pary — prebytočná vlhkosť sa vylúči ako kvapôčky vody (hmla, rosa, kondenzát).

Ako sa prejavuje presýtenie v praxi?

Presýtenie nastane napríklad pri zmiešaní teplého vlhkého vzduchu so studeným (hmla vo výmenníku SZT), na konci adiabatického zvlhčovania alebo pri kondenzácii na chladiči. V diagrame sa stav vráti na krivku nasýtenia a prebytok vlhkosti odtečie ako kondenzát.

Zobrazte Krivka nasýtenia v interaktívnom Mollierovom diagrame

Otvoriť PsychroView →