Rosný bod
Rosný bod (teplota rosného bodu, ) je teplota, na ktorú treba vzduch ochladiť (pri konštantnej mernej vlhkosti ), aby jeho relatívna vlhkosť dosiahla 100 % — vzduch sa nasýti vodnou parou.
Fyzikálna podstata
Vzduch dokáže pojať len obmedzené množstvo vodnej pary a maximum závisí od teploty — čím teplejší vzduch, tým viac pary pojme. Pri ochladení pod rosný bod začne prebytočná vodná para kondenzovať na najchladnejšom dostupnom povrchu.
Rosný bod v Mollierovom diagrame
V h–x diagrame leží rosný bod na krivke nasýtenia (φ = 100 %) pri rovnakej hodnote ako východiskový stav. Graficky: z bodu vzduchu vedieme zvislú čiaru nadol na krivku nasýtenia.
Praktické použitie
- Výmenník SZT: pod rosným bodom odvádzaného vzduchu vzniká kondenzát na lamelách — treba zabezpečiť odtok.
- Chladenie s odvlhčením: chladič musí ochladiť vzduch pod rosný bod, aby skondenzoval prebytok vlhkosti.
- Tepelné mosty: povrch konštrukcie s teplotou nižšou než rosný bod vnútorného vzduchu → riziko plesní.
Vzorec (približný)
Na rýchly odhad možno použiť Magnusovu aproximáciu:
kde je teplota [°C] a φ relatívna vlhkosť [%]. Presný výpočet podľa ASHRAE použite v PsychroView.
Časté otázky
Čo je rosný bod vzduchu?
Rosný bod (teplota rosného bodu, t_d) je teplota, na ktorú treba vzduch ochladiť pri konštantnej vlhkosti, aby dosiahol nasýtenie (φ = 100 %). Pri ďalšom ochladzovaní začne kondenzovať vodná para.
Ako sa rosný bod počíta?
Z Magnusovej (August–Roche–Magnusovej) aproximácie alebo presnejšie z Hyland-Wexlerových rovníc pre tlak sýtej vodnej pary. V praxi: stav vzduchu v Mollierovom diagrame posunieme zvisle nadol (po konštantnom x) na krivku nasýtenia φ = 100 % — priesečník je rosný bod.
Prečo je rosný bod dôležitý v TZB?
Rosný bod určuje, či dôjde ku kondenzácii na povrchu konštrukčných prvkov (okná, potrubia, výmenníky). Je kľúčovým parametrom na návrh výmenníkov SZT a chladenia s odvlhčením.
Zobrazte Rosný bod v interaktívnom Mollierovom diagrame
Otvoriť PsychroView →