Výpočet entalpie vlhkého vzduchu: vzorec, tabuľky a h-x diagram

Ako vypočítať entalpiu vlhkého vzduchu z teploty a vlhkosti. Vzorec podľa ASHRAE, príklady výpočtu výkonu ohrievača a chladiča VZT.

Entalpia vlhkého vzduchu je celkový tepelný obsah 1 kg suchého vzduchu vrátane vodnej pary. Vzorec: h=1,006t+x(2501+1,86t)h = 1{,}006 \cdot t + x \cdot (2501 + 1{,}86 \cdot t) [kJ/kg], kde tt je teplota [°C] a xx je merná vlhkosť [kg/kg s.v.]. Z entalpie priamo vypočítate výkon každého procesu: Φ=m˙(h1h2)\Phi = \dot{m} \cdot (h_1 - h_2).

Prečo entalpia, nie len teplota

Teplota meria iba citeľné teplo (sensible heat), teda kinetickú energiu molekúl. Vzduch ale nesie aj latentné teplo (latent heat), energiu viazanú vo vodnej pare.

Príklad: Vzduch A (20 °C, φ = 90 %) a vzduch B (20 °C, φ = 30 %) majú rovnakú teplotu, ale vzduch A obsahuje oveľa viac vlhkosti a vyššiu entalpiu. Chladič musí odobrať viac energie zo vzduchu A.

Vzorec pre entalpiu

Presný vzorec podľa ASHRAE

h=cpat+x(r0+cpvt)h = c_{pa} \cdot t + x \cdot (r_0 + c_{pv} \cdot t)

kde:

  • cpa=1,006 kJ/(kg⋅K)c_{pa} = 1{,}006\ \text{kJ/(kg·K)} – merná tepelná kapacita suchého vzduchu
  • cpv=1,860 kJ/(kg⋅K)c_{pv} = 1{,}860\ \text{kJ/(kg·K)} – merná tepelná kapacita vodnej pary
  • r0=2501,0 kJ/kgr_0 = 2501{,}0\ \text{kJ/kg} – výparné teplo pri 0 °C
  • tt = teplota [°C]
  • xx = merná vlhkosť [kg/kg s.v.]

Pracovný tvar (ten istý vzorec s dosadenými konštantami, používaný v príkladoch nižšie):

h=1,006t+x(2501+1,86t)[kJ/kg s.v.]h = 1{,}006 \cdot t + x \cdot (2501 + 1{,}86 \cdot t) \quad \text{[kJ/kg s.v.]}

Príklady výpočtu

Vonkajší zimný vzduch: t=10 Ct = -10\ ^{\circ}\text{C}, φ=80 %\varphi = 80\ \%x0,001285 kg/kgx \approx 0{,}001285\ \text{kg/kg}

h=1,006(10)+0,001285(2501+1,86(10))=10,06+0,0012852482,4=10,06+3,19=6,87 kJ/kg\begin{aligned} h &= 1{,}006 \cdot (-10) + 0{,}001285 \cdot (2501 + 1{,}86 \cdot (-10)) \\ &= -10{,}06 + 0{,}001285 \cdot 2482{,}4 \\ &= -10{,}06 + 3{,}19 = \mathbf{-6{,}87}\ \textbf{kJ/kg} \end{aligned}

Letný privádzaný vzduch: t=26 Ct = 26\ ^{\circ}\text{C}, φ=55 %\varphi = 55\ \%x0,01162 kg/kgx \approx 0{,}01162\ \text{kg/kg}

h=1,00626+0,01162(2501+1,8626)=26,16+0,011622549,4=26,16+29,62=55,78 kJ/kg\begin{aligned} h &= 1{,}006 \cdot 26 + 0{,}01162 \cdot (2501 + 1{,}86 \cdot 26) \\ &= 26{,}16 + 0{,}01162 \cdot 2549{,}4 \\ &= 26{,}16 + 29{,}62 = \mathbf{55{,}78}\ \textbf{kJ/kg} \end{aligned}

Tabuľka entalpií

t [°C]φ = 30 %φ = 50 %φ = 70 %φ = 100 %
−10−8,9−8,1−7,3−6,1
02,84,76,69,5
1015,819,723,529,4
2031,238,646,257,6
2642,253,064,180,9
3050,564,478,5100,1

Hodnoty [kJ/kg s.v.], tlak 101 325 Pa; dopočítané výpočtovým jadrom PsychroView (tlak sýtej pary podľa Hyland-Wexler, ASHRAE Fundamentals; pod 0 °C sýtosť nad ľadom). Kontrola: 20 °C / 50 % = 38,6 kJ/kg, sýty vzduch 30 °C = 100,1 kJ/kg.

Výpočet výkonu pre komponenty VZT

Výkon ohrievača alebo chladiča

Φ=m˙(h1h2)[kW]\Phi = \dot{m} \cdot (h_1 - h_2) \quad \text{[kW]}

kde m˙\dot{m} je hmotnostný prietok [kg/s].

Príklad – zimný ohrev:

  • V˙=5000 m3/h\dot{V} = 5\,000\ \text{m}^3/\text{h}, ρ=1,23 kg/m3\rho = 1{,}23\ \text{kg/m}^3m˙=500036001,23=1,708 kg/s\dot{m} = \frac{5000}{3600} \cdot 1{,}23 = 1{,}708\ \text{kg/s}
  • h1=4,0 kJ/kgh_1 = 4{,}0\ \text{kJ/kg} (vzduch po SZT, t = −3 °C, φ = 95 %)
  • h2=34,7 kJ/kgh_2 = 34{,}7\ \text{kJ/kg} (privádzaný vzduch, t = 22 °C, φ = 30 %)
  • Φ=1,708(34,74,0)=1,70830,7=52,4 kW\Phi = 1{,}708 \cdot (34{,}7 - 4{,}0) = 1{,}708 \cdot 30{,}7 = \mathbf{52{,}4}\ \textbf{kW}

Príklad – letné chladenie:

  • m˙=1,708 kg/s\dot{m} = 1{,}708\ \text{kg/s}
  • h1=74,6 kJ/kgh_1 = 74{,}6\ \text{kJ/kg} (t = 32 °C, φ = 55 %)
  • h2=38,1 kJ/kgh_2 = 38{,}1\ \text{kJ/kg} (t = 14 °C, φ = 95 %)
  • Φchladenie=1,708(74,638,1)=1,70836,5=62,3 kW\Phi_{\text{chladenie}} = 1{,}708 \cdot (74{,}6 - 38{,}1) = 1{,}708 \cdot 36{,}5 = \mathbf{62{,}3}\ \textbf{kW}

Častou chybou pri návrhu chladenia je podcenenie latentnej časti tepla, keď návrh prebehne len na citeľnú zložku. Odvod vlhkosti potom spotrebuje časť kapacity, s ktorou sa nepočítalo, a chladiču chýba celkový výkon.

Ďalšou častou skúsenosťou je návrh chladiča so zbytočne nízkym ADP, keď vyvolaná kondenzácia zvyšuje požiadavku na celkový chladiaci výkon, ktorý by pri správne nastavenom ADP bol nižší. Ak nepotrebujeme nutne odvlhčovať, volíme vyššie ADP a dosahujeme vyššie SHR.

ADP (apparatus dew point) je teplota, na ktorú by sa vzduch ochladil, keby ho chladič doviedol až k nasýteniu. Prakticky zodpovedá teplote povrchu chladiča a v diagrame leží na krivke nasýtenia v predĺžení priamky chladenia.

SHR je podiel citeľného výkonu chladiča k celkovému výkonu.

Rozklad na citeľnú a latentnú zložku

Celkový výkon chladiča = citeľné chladenie + odvlhčenie (latent):

Φs=m˙cpa(t1t2)1,7081,00618=30,9 kW\Phi_s = \dot{m} \cdot c_{pa} \cdot (t_1 - t_2) \approx 1{,}708 \cdot 1{,}006 \cdot 18 = \mathbf{30{,}9}\ \textbf{kW}

(Pre citeľný výkon tu zjednodušene počítame len s cpa=1,006c_{pa} = 1{,}006; presnejšie je vlhká merná tepelná kapacita cp1,006+1,86xc_p \approx 1{,}006 + 1{,}86 \cdot x, čo výsledok zvýši o jednotky percent.)

Φlat=ΦcΦs=62,330,9=31,4 kW\Phi_{lat} = \Phi_c - \Phi_s = 62{,}3 - 30{,}9 = \mathbf{31{,}4}\ \textbf{kW} SHR=ΦsΦc=30,962,3=0,50\text{SHR} = \frac{\Phi_s}{\Phi_c} = \frac{30{,}9}{62{,}3} = \mathbf{0{,}50}

SHR = 0,50 znamená, že polovica výkonu chladiča ide na odvlhčenie a na citeľné ochladenie zostáva len malá rezerva. Na pokrytie citeľnej záťaže je potom potrebná väčšia plocha výmenníka alebo vyšší prietok vzduchu.

Rozsah SHRStavČo to znamená
> 0,80Prevažne citeľné chladenieMinimálna alebo žiadna kondenzácia
0,50 – 0,80VyrovnanýTypický návrh, vyváženie medzi odvlhčením, citeľným ochladením a účinnosťou
0,30 – 0,50Vysoké odvlhčenieNízke ADP (5–7 °C alebo menej), väčšia plocha
< 0,30Extrémne odvlhčovanieŠpeciálne chladiče, prípadne 2-stupňové riešenie

Entalpia v h-x diagrame

Názov Mollierovho diagramu „h-x diagram” priamo odkazuje na osi: h (entalpia) a x (merná vlhkosť). Šikmé súradnice umožňujú priame odčítanie entalpie z ľubovoľného bodu.

Čítanie z diagramu:

  1. Nájdite bod (priesečník izočiary teploty a izočiary relatívnej vlhkosti)
  2. Veďte z bodu čiaru konštantnej entalpie (izentalpu) k okrajovej stupnici entalpie
  3. Odčítaná hodnota je entalpia v kJ/kg s.v.

Časté otázky

Prečo je referenčný bod entalpie 0 °C? Entalpia je vždy relatívna veličina – záleží len na rozdieloch. ASHRAE definuje referenčný bod ako suchý vzduch pri 0 °C a vodu v kvapalnom stave pri 0 °C (h = 0). Táto konvencia je použitá v celom ASHRAE Fundamentals.

Ako entalpia súvisí s energetickou náročnosťou budovy? Ročná spotreba energie na vetranie a klimatizáciu závisí od celkovej entalpie privádzaného vzduchu. Klíma s vysokou entalpiou (Južná Ázia: t = 34 °C, φ = 80 %, h = 105 kJ/kg) vyžaduje oveľa viac energie na chladenie než stredoeurópska klíma (leto: t = 28 °C, φ = 55 %, h = 62 kJ/kg).

Je možné vypočítať entalpiu bez znalosti x? Áno – z teploty a relatívnej vlhkosti najprv vypočítate mernú vlhkosť x (cez tlak sýtej pary) a potom dosadíte do vzorca pre entalpiu. PsychroView toto vykonáva automaticky po zadaní t a φ.

Vyskúšajte PsychroView zadarmo

Interaktívny Mollierov diagram priamo v prehliadači. Bez registrácie.

Otvoriť aplikáciu →

Alebo si pozrite ukážky projektov so skutočnými vzduchotechnickými výpočtami.

Kľúčové slová: entalpia vzduchu výpočet, entalpia vlhkého vzduchu, h-x diagram výpočet, výkon ohrievača VZT, psychrometria výpočet